Sloboda na internete

14.02.2014 09:31

 

 

„Vinná!“ po prvý raz zaznelo toto slovo v mojich ušiach pred súdom keď som mala 17 rokov. Pred tým som nemala ani potuchy , čo všetko môže napáchať internet a keď to zistí polícia.

Keď som mala 15 rokov presťahovali sme sa s mamou do Bratislavy. Vtedy som dostala svoj prvý notebook. Mama dala do bytu nainštalovať wi-fi a ja som vyskúšala internet. Bolo to super prihlásila som sa na facebook a vtedy to začalo. Najskôr nevinne a potom už som sa viezla. Spoznala som jednu babu s ktorou sme si veľmi rozumeli , ale boli sme každá iná. Ona sa volala Relka a ja Rebeka. Ja som bola tá , čo sa držala pravidiel ale ona bola rebelka. Týždne ubiehali a ja som pomaly začínala byť ako ona, neposlušná a tá čo robí problémy. Začala som s ňou fajčiť a neskôr sme aj kradli. Začalo to cukríkmi a skončilo alkoholom. Oslavovala som 16 narodeniny, pravidlá ma nezaujímali a tak Relka vymyslela aby sme na internete spravili stránku s bazárom. Hneď v prvý deň sa zopár ľudí chytilo  a my sme rozmýšľali čo spraviť ,  keďže sme žiadne s tých vecí nemali. Relka mi hovorí „Rebeka mám účet v zahraničí nech nám tam pošlú peniaze a potom si ich rozdelíme, dobre?“. Mala som pochybnosti , ale prikývla som a čakali či nám ľudia naletia. Nemuseli sme ani moc dlho čakať a na účte za dva týždne už bolo peňazí na dva parádne mercedesy. Chodili sme po obchodoch nakupovali a utrácali peniaze. „Relka už to asi stačí peňazí už máme dosť mohli by sme aj prestať nemyslíš?“ dohovárala som kamarátke ale ona moc nepočúvala. Po mesiaci som u nej spala. Len tak som prepínala kanáli na televízií a akurát v správach dávali niečo nudné ale po tom som spanikárila „Relka!“ kričala som na kamarátku. „Poď sa pozrieť to je náš bazár v správach!“ kričala som cez celí dom. „Aký bazár?“ opýtala sa Relka vystrašene. „No veď ten čo sme si vy-!“ otočila som sa a v tej chvíli som stratila reč. Za mnou stáli dvaja policajti a v rukách držali putá , to čo potom nasledovalo bola moja najhoršia nočná mora. „Zatýkam vás za podvody, falšovanie a krádeže ktoré ste napáchali. Všetko čo poviete môže byť použité proti vám.“ Jeden policajt mi dával putá a druhý nám čítal práva. Postrehla som, že Relka sa snažila utiecť ale policajti ju zbadali skôr než stihla ujsť. Sedeli sme v policajnom aute a počúvala som o čom sa policajti rozprávajú jeden povedal „To je dobre, že sa tá jedna priznala budú to mať hneď za sebou.“ a ten druhý povedal „To je fakt ale aj tak za to čo spravili najmenej 2-4 roky v base.“ Pri tých slovách mi nabehla husia koža a priznám sa hrozne som sa bála. Na policajnej stanici nás vypočúvali. Nechcelo sa mi klamať a policajt aj tak povedal, že ak sa priznám a poviem im celú pravdu tak trest sa zníži tak som im povedala všetko. Relka sa pokúsila klamať lenže jej to nevyšlo. Pustili nás ale bude súd takže nás budú mať pod drobnohľadom. O dva mesiace neskôr som sedela v izbe a nudila sa súd sa ešte nekonal a notebook a všetku elektroniku mi zabavili. Neviem čo sa deje s Relkou lebo na telefonáty nereaguje. Úprimne povedané bojím sa o ňu. Dva týždne pred mojimi 17 narodeninami som sa dozvedela, že Relka si podrezala žili a zomrela na vykrvácanie. Nechala mi tento odkaz „Milá kamarátka Rebeka bolo mi s tebou super, vždy si bola usmievavá a šťastná, kým som ťa nezničila. Prepáč mi to. Internet ma zničil, slobodu tú si každý zaslúži ale tí ľudia ktorý chcú druhých okrádať tí veru nie. Bezo mňa ti bude lepšie.“ Hrozne som vtedy plakala bola to moja najlepšia kamarátka. Život ide ďalej a ja musím čeliť súdu. Presne na moje narodeniny bol súd. Verdikt znel „Rebeka Alexandra Michalková je týmto vinná s peňažného podvodu, krádeží a falšovania za ktoré hrozí trest vo výške 5 roky. Súd sa týmto skončil môžete sa rozísť.“  Týmito slovami ma sudca poslal do väzenia. Prvý krát som sa ocitla medzi väzenkyňami. Bol to najhorší zážitok môjho života. V ten deň som si prisahala, že už nikdy sa na nič nedám nahovoriť. Po troch rokoch ma prepustili za dobré chovanie. Medzi tým ma niekoľko krát zbili. Žena čo bola so mnou na cele mi povedala „Sloboda to je krásne ale zároveň nebezpečné slovo. Sloboda je ako hviezdy, raz ich vidíš a potom zmiznú. Sloboda na internete nie je zlá, niekedy je užitočná ale aj tak na internete je málo slobody lebo všetko sleduje polícia, CIA a FBI.“ Po chvíli ticha dodala „V budúcnosti si dávaj pozor.“ Keď som sa dostala z väzenia mala som 20 rokov. Šla som si dorobiť strednú a neskôr vysokú keďže som bola vo väzení bolo ťažké presvedčiť školy aby ma prijali. Rok som hľadala školy ktoré by ma prijali. Dnes pracujem v kanceláriách ako manažérka. Mám 28 rokov dve deti a manžela. Rozhodla som sa, že vám svoj príbeh porozprávam aby ste neurobili také chyby ako ja. Sloboda je úžasná ale pamätajte, že aj nebezpečná pre tých ktorý by boli naivný tak ako ja. Prečo sedíte doma? Celé dni sedíte pri počítači a hráte hry. Zrušte Facebook, vypnite mobil a ľudia zabudnú, že vôbec existujete. Poučte sa trochu s tohto príbehu a rozmýšľajte či sa vám oplatí riskovať alebo budete rozumnejší.